Home

Novinky

Rodézsky ridgeback

O nás

Naši psi: Cathy

               Berry

               Elisha

Šteniatka

Šteniatko od nás

Úspechy našej CHS 

BARF

Ridgeback shop

Fotogaléria

Kontakt

Linky

Kniha návštev

RR na adopciu



Predstavte si,

čo si

o nás

musia myslieť!

Prídeme

zo samoobsluhy

s hŕbou vecí

- kurčatá,

bravčové,

pol kravy.

Určite

nás majú

za najväčšieho

lovca

na svete!


John Steinbeck

Backbarfcimkrmit.html

Zakázané potraviny?

Čokoláda - obsahuje kofeín a podobnú látku teobromín. Obidve látky môžu mať za následok vážne problémy so srdcom. Príznaky otravy závisia od množstva a druhu zjedenej čokolády. Najnebezpečnejšia je kvalitná čokoláda s vysokým obsahom kakaa, horká alebo čokoláda na varenie. Malí psi môžu po zjedení väčšieho množstva čokolády aj zomrieť, u väčších môžu vzniknúť žalúdočné a črevné problémy.

Hrozno a hrozienka – podľa britského inštitútu Veterinary Poisons Information a amerického centra Animal Poisons Control Center (ASPCA) môže podávaním hrozna vzniknúť ťažká otrava, žalúdočné kŕče, črevné problémy alebo zlyhanie obličiek. Podľa mojich informácií jedovaté sú iba jadierka a aj to musia byť pomleté.

Cibuľa (surová, sušená aj varená) - obsahuje N-propyldisulfid a alylpropylsulfid, ktoré sú pre psov jedovaté. Toxické látky v cibuli mají za následok hemolýzu (narušenie červených krviniek). Už stredne veľká cibuľa môže byť pre psa nebezpečná. K príznakom patrí hnačka, vracanie, neskôr anémia (chudokrvnost), anorexia (odmietanie potravy aj vody) a zrýchlená tepová aj dychová frekvencia.

Cesnak Hovorí sa, že cesnak je pre psov nebezpečný. Ale je to skutočne pravda? Cibuľa, cesnak a tiež cesnak medvedí obsahujú N-propyldisulfid - zlúčaninu síry, ktorá môže oslabovat enzym glucoso–6–fosfát dehydrogenázu, ktorý chrání bunečné steny červených krviniek. Ak do tela prichádzajú oxidanty, premôžu antioxidativné schopnosti červených krviniek, tie sú poškodené a dôjde k vytrvoreniu Heinzových teliesok. Ak tento proces naďalej pokračuje, dôjde znížením počtu  červených krviniek k anémii a zviera by mohlo zomreť. Nazýváme to hemolytickou anémiou.
Existuje niekoľko štúdií, v ktorých se zistilo, že cibuľnaté rastliny, najmä cibuľa a cesnak sú pre psov jedovaté. Ale všetko nie je tak úplne čiernobiele:
V štúdiách, ktoré sa týkali cibule sa hemolytické zmeny rozvinuli po podaní 15-30 g cibule na kilogram telesnej hmotnosti a toxický účinok až po podaní dávky viac ako 50 g na kilogram telesnej hmotnosti (po dobu dvoch dní). V štúdiách, ktoré sa týkali cesnaku došlo k niečomu, „čo vyzeralo ako“ zmeny na červených krvinkách až po podaní dávky viac ako 5 g na kilogram telesnej hmotnosti, u žiadneho zo zvierat sa však hemolytická anémia nerozvinula. Čo z toho vyplýva? Psovi cesnak v obmedzenej miere s pokojným srdcom podávajte. Napríklad tridsaťkilogramový pes môže dostať 2 - 3 strúčiky cesnaku týždenne, v takomto množstve nie je možné privodiť zmeny na červených krvinkách, vedúce k ochoreniu. (Toxické by pre neho bolo množstvo 350 strúčikov.) Pri podávaní malých množstvách cesnaku prevažujú jeho zdraviu prospešné vlastnosti: potlačuje procesy starnutia, podporuje zdravie, vitalitu a dlhovekosť, zvyšuje odolnosť organizmu atd. Tiež je preukázaný jeho účinok virucidný a antihelmintický – pôsobí proti črevným parazitom, vytváraním nepriaznivých podmienok pre ich uchytenie.  Antibakteriálne spektrum cesnaku zahŕňa hlavne stafylokokov, streptokokov, bacily a veľmi odolné mykobakterie. Antimykotoicky cesnak pôsobí na kvasinky a niektoré plesne. Cesnak sa odporúča podávať pri niektorých infekčných ochoreniach, zvlášť ochoreniach horných ciest dýchacích, predovšetkým pri kašľu, pri ochoreniach pohybového aparátu psov a mačiek – najmä pri zánetoch kĺbov a bolestiach chrbtice, hlavne tam, kde sa pre vedľajšie účinky nemôžu dlhodobo podávať bežné antirevmatiká alebo je ich efekt už nedostatočný. Tiež sa odporúča pri terapii kožných ochorení psov a mačiek, najmä ak ide o dermatomykózy, t.j.ochorena pokožky, spôsobené rôznymi plesňami. Odporúča sa aj pre zmiernenie sprievodných príznakov a skrátenie dĺžky falošnej gravidity u sučiek.
Vedľajšie účinky podávania cesnaku nie sú známe. Vzácne sa u niektorých precitlivených jednotlivcov môže objaviť reakcia v podobe ľahkej hnačky, prípadne vracania. V týchto prípadoch stačí podávanie cesnaku vysadiť a po krátkej pauze (asi 3 - 4 dni) začať znova s polovičnou dávkou, ktorá sa postupne zvyšuje až na dávku odporúčanú.
( zdroj: Pes přítel člověka 7/97 )

Zemiaky: Zemiaky patria do skupiny rastlín ľuľkovitých a sú v surovém alebo v klíčiacom stave ľahko jedovaté. Varené zemiaky sa používajú pri diéte na zasýtenie, ale myslím si, že pri normálnom kŕmení sa ich môžeme vzdať.

Avokádo - obsahuje toxickú látku persin. Otrava väčšinou končí smrťou, príznakmi sú poškodenie srdcového svalu, dýchavičnosť, kašeľ.

Surové vajce so škrupinou - surové vejce je pre psa príjemným a hodnotným spestrením stravy pre veľké množstvo vitamínu E. Pozor však na surový bielok, ktorý obsahuje advidín a ovomucoid (môže pôsobit alergie). Sú to termolabilné proteíny (varom sa ničia). Prvý spôsobuje pri nadmernom podávaní nemožnosť využitia biotínu v organizmu, čiže avitaminózu H, druhý narušuje trávenie proteínov. Takže pre istotu podávajte len surový žĺtok, najviac 1 - 2x za týždeň, prípadne bielok varený. Jednorázove podanie surového bielka však avitaminózu biotínu nespôsobí. Ak sa obávate, že by škrupinka  mohla spôsobit poranenie v tráviacom trakte, podávajte ju mletú.

Mlieko - kravské a kozie mlieko je síce zdrojom proteínov a vápnika, ale pre psa nie je vhodné.  Obsahuje totiž laktózu (mliečny cukor), na ktorý nie je organizmus psov enzymaticky vybavený, čiže nedisponuje takým množstvom laktázy (enzýmu, potrebného ku štiepeniu laktózy) v zažívacom trakte, aby si s ním dokázal poradiť. Nestrávená laktóza je potom příčinou hnačiek. Preto je vhodné podávať mláďatám aj dospelým len špeciálne vyrobené delaktozované mlieko, určené pre psov. Mláďatá ešte majú v čreve enzým, ktorý dokáže laktózu štiepiť, ale dospelý jedinec túto schopnosť stráca.

Tvaroh - je bohatým zdrojom proteínov živočišného pôvodu. S obsahom vápníka, pre ktorý je odporúčaný je to ale horšie. Vápnik sa síce v tvarohu vyskytuje, ale súčasne je v ňom tiež podstatne väčšie množstvo fosforu. Pomer vápníku a fosforu v tvarohu je presně opačný, ako pes potrebuje. Takže vzhľadom k nevhodnému pomeru Ca:P by nemal byť podávaný častějšie ako 1-2x týždenne.

Fazole - a iné strukoviny ve väčšom množstve nepodávame, lebo obsahujú toxíny, najmä ak sú nedokonalo uvarené..

Ďalej nepodávame: alkohol, makadamové orechy, sol, potraviny sladené xylitolom (umelým sladidlom), korenené potraviny, kávu, čaj a kokakolu pro obsah kofeínu, (aj keď v čaji je ho asi 10x méně, ako v káve), kysnuté cesto, tučné potraviny, nápoje sýtené CO2.

Surové bravčové mäso?

V poslednom čase opäť rastú dotazy a množia sa obavy z Aujeszkyho choroby / víru a tým pádom rastie obava z kŕmenia surovým bravčovým mäsom, preto prinášame  zopár informácí:


Čo je to Aujeszkyho choroba?

Aujeszkyho choroba (ACH) čiže pseudobesnota je infekčné vírové ochorenie, ktoré prvýkrát opísal v roku 1902 profesor Aujeszky v Maďarsku u hovädzieho dobytka.

Aujeszkého choroba a pes

Príznaky choroby: Podobné ako u besnoty (nepokoj, slinotok). Súčasne nadmerné škrabanie, najmä na hlave.
Možnosť nákazy: Ochorenie prostredníctvom nakazeného surového bravčového mäsa. Pes sa môže nakaziť aj v oblastiach, kde sa pohybuje čierna zver, a to z jej výkalov.
Šance na uzdravenie: Žiadne. Choroba musí byť ukončená uspatím psa.
Prevencia: Očkovacia vakcína pre psov neexistuje.Tepelná úprava bravčového mäsa však zabíja pôvodcu choroby. Preto podávajte nie surové, ale vždy len dôkladne prevarené bravčové mäso.

Nákazová situácia ACH je v súčasnosti v chove veľmi priaznivá a ojedinelé zachytenie pozitívneho nálezu svedčí o účinnom monitoringu tejto nákazy. Napriek tomu je so zreteľom na zdravotnú situáciu v okolitých štátoch a možnú cirkuláciu vírusu v populácii diviakov potrebné zachovať epidemiologickú bdelosť a naďalej monitorovať a vyhodnocovať aktuálnu situáciu. Rovnako je potrebné dbať na prísne dodržiavanie všetkých protinákazových opatrení, a to nielen vo veľkochovoch, ale aj v drobnochove. Ako ukazuje tento prípad, práve drobnochov môže byť veľkým rizikom pre vznik a šírenie chorôb, ktoré sú v našej republike eliminované. Musí však byť snahou veterinárnej i poľnohospodárskej praxe, aby priaznivá situácia, ktorá je u nás, zostala zachovaná aj naďalej.

V zozname nákaz OIE je zaradená na list B medzi nákazy spoločné pre viac druhov zvierat. ACH je celosvetovo rozšírené ochorenie a vyskytuje sa na všetkých kontinentoch. Ani v Európe nedošlo zatiaľ v celom rade krajín aj napriek výraznej snahe všetkých chovateľskej vyspelých štátov k eliminácii tejto choroby. Napríklad v susednom Poľsku bolo v roku 2003 zaznamenaných 17 ohnísk a na Slovensku bolo hlásených celkom 7 ohnísk.

U prasiat domácích sa už dlhé roky Aujeszkyho virus na Slovensku neobjavuje a vďaka prísnym hygienickým kontrolám je vpustenie takto nakazeného mäsa do procesu distribúcie len málo možné. Možný výskyt však môže byť u čiernej zveri, najmä u divokých prasiat, ktoré nepochádzajú z produkčných chovov, kde často k hygienickým kontrolám nedôjde. Preto neodporúčame zverinu, o ktorej pôvodu a hygienickej kontrole nemáte istotu, kŕmiť surovú. (Varením se Aujeszkyho vírus zničí). U prasiat domácích však v dnešnej dobe táto obava nieje opodstatnená, preto kŕmenie surového bravčového nepovažujeme za škodlivé.

V súčasnosti sú rozhodnutím Európskej komisie z marca 2004 v rámci EÚ za územie bez výskytu ACH považované Česká republika, Cyprus, Rakúsko, Nemecko, Dánsko, Fínsko, Luxembursko, Švédsko, Veľká Británia a väčšina provincií Francúzska.

Česká republika vykonala úspešný ozdravovací program a od roku 1988 je podľa kritérií OIE možné považovať za krajinu bez výskytu ACH. To však neznamená, že hrozba tohto ochorenia pominula, čo potvrdzuje výskyt jedného ohniska v tomto roku.

Aujeszkyho choroba v SR

informácie o výskyte hromadných infekcií hospodárskych zvierat sa dajú zistiť cez Štátny veterinárny ústav.

SR bola na základe programu eradikácie ACH zaradená ku krajinám s nulovým výskytom

Ozdravovací program chovov ošípaných od Aujeszkyho choroby v Slovenskej republike.

Cieľ programu:
Cieľom programu bolo ozdraviť chovy ošípaných od Aujeszkyho choroby na celom území Slovenskej republiky. Vydaním rozhodnutia Komisie č. 2007/603/ES, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 2001/618/ES s cieľom zahrnúť Slovensko do zoznamu regiónov bez výskytu Aujeszkyho choroby a regiónov v Španielsku do zoznamu regiónov, v ktorých sa realizujú schválené programy boja proti Aujeszkyho chorobe, bol cieľ splnený. Podmienkou udržania schválenia SR bez výskytu Aujeszkyho choroby je kontinuita monitoringu Aujeszkyho choroby. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti v súčasnosti nie je potrebné vypracovávať Ozdravovací program chovov ošípaných od Aujeszkyho choroby na rok 2008.

Monitoring:
Monitoring sa vykonáva prostredníctvom odberu vzoriek u jatočných ošípaných na bitúnku vyšetrovaním:
- všetkých chovov dodávajúcich ošípané na bitúnok, odberom 6 vzoriek krvi od ošípaných z jedného chovu v intervale najviac 3 mesiacov (v prípade chovov, ktoré dodajú za uvedené obdobie 3 mesiacov na bitúnok menej ako 6 ošípaných, odobrať vzorky priamo v chove),
- odberom vzoriek priamo v chove u:
- šľachtiteľských a rozmnožovacích chovov, sérologickým vyšetrovaním protilátok proti celému vírusu - vyšetrovať najmenej 15 % plemenných zvierat (alebo 25 zvierat, podľa toho, ktoré číslo je vyššie). Toto vyšetrovanie je potrebné rozdeliť do 4 približne rovnakých častí, ktoré sa vyšetria v 3 mesačných intervaloch,
- úžitkových chovov, v intervale najviac 3 mesiacov vyšetrovať zo základného stáda 6 vzoriek,
- prasníc a kancov v drobnochovoch ošípaných u chovateľov (nekomerčných chovoch), ktorí produkujú odstavčatá – 2x ročne všetky zvieratá ZS,
- kancov na inseminačných staniciach v intervaloch 1x ročne,
- ošípaných podľa nákazovej situácie a rozhodnutia RVPS, na základe výsledkov epizootologického šetrenia vykonanie sérosurveillance v chovoch, v ktorých na základe ich umiestnenia (v bezprostrednej blízkosti sa nachádzajúce chovy), prípadne kontaktov s infikovaným chovom sa môžu vyskytovať zvieratá podozrivé z kontaminácie,

- v izolácii na zistenie10% prevalencie s 95% pravdepodobnosťou z nakúpených odstavčiat,

- v chovoch, ktoré nie sú bez výskytu Aujeszkyho choroby podľa ozdravovacieho programu.
(
http://www.rokovania.sk/appl/material.n ... Zdroj.html)


Čo je BARF?                 Dôvody a výhody             Predsudky a mýty                    Čím kŕmiť?                  Zakázané?

Prechod na BARF             BARF a my...                    Najčastejšie otázky                    Diéty                          Zaujímavosti